Blog

Nebola by borovička, keby nebolo borievok…

Nebola by borovička, keby nebolo borievok…

Dátum: 13. júla 2022

Ale viete, že platí aj: „Nebolo by borovičky, keby nebolo borovičkárov“. Alebo: „Borovička by asi bola aj bez Trenčína, ale isto iná…“ Neveríte? Poďme sa na to pozrieť pekne po poriadku…

Trenčín – mesto najslávnejších slovenských borovičiek

Mnohí z nás poznajú Trenčín ako krásne mesto na Považí, nad ktorým sa majestátne týči veľkolepý Trenčiansky hrad. Tí starší si ho pamätajú aj ako „Trenčín mesto módy“. No Trenčín píše svoje dejiny naďalej. Napríklad aj ako mesto borovičiek. Málokto z nás vie, že trenčianske borovičky sú jedny z najstaršie vyrábaných borovičiek na Slovensku a že táto národná pálenka má svoje korene predovšetkým v tomto meste. Trenčiansky liehovar Old Herold v tejto „borievkovej“ tradícii úspešne pokračuje. Svoju históriu píše od roku 1886 a môže sa pochváliť hneď dvoma skvostami. Najznámejšou tradičnou slovenskou borovičkou Koniferum, či jej staršou nemenej známou sestrou borovičkou Juniperus. Obe majú na svojom konte isté prvenstvá. Koniferum je dlhodobo považovaná za najobľúbenejšiu slovenskú borovičku – veď ročne sa jej vypije úctyhodných 40 miliónov pohárikov. A Juniperus je zasa najstaršia patentovaná borovička v našich končinách. Jej patent na výrobu vlastní liehovar od roku 1905.

Čo sa zmenilo oproti minulosti…

Borovička už dávno nie je iba národná pálenka, ktorá sa v minulosti pila na dedinách, ale dostáva sa čoraz viac vo svojej kvalitnej podobe i na poličky dobrých barov a reštaurácií. Venujú sa jej špecialisti v barmanskej brandži či gastronómii. Dokonca si s ňou dokážete dokážete pripraviť i mnohé miešané nápoje, ktoré Vás prekvapia svojou lahodnou chuťou.

Ako vznikla vlastne borovička?

Odpoveď je:  Celkom náhodou. Keď sa ľudia na prelome 17. a 18.storočia pokúšali „vylepšiť“ chuť a vôňu nekvalitného liehu získaného jednoduchou destiláciou surovín, ktoré prešli procesom kvasenia. Veľmi dobre sa im osvedčili plody borievky (Juniperus communis) vyskytujúce sa v tej dobe hojne i na území Slovenska (oblasť Spiša, Rimavskej Soboty a Trenčína). Borievka svojou intenzívnou vôňou a korenistou živičnou chuťou významne zlepšovala senzorické vlastnosti nekvalitných liehov.

Bez borievok kvalitnú borovičku nevyrobíte.

Len v trenčianskom liehovare Old Herold sa spotrebuje ročne až 100 ton sušených plodov borievok (Juniperus communis – Borievka obyčajná s plodmi tmavomodrej farby a Juniperus oxycedrus – Borievka červenoplodá). Zaujímavosťou je, že borievky dodnes nevieme priemyselne pestovať. Rastú len vo voľnej prírode (v súčasnosti hlavne v oblasti Stredomoria) obyčajne v podobe ihličnatého kríku dorastajúceho do výšky okolo 2 metrov. Plody dozrievajú v 2. až 3. roku, preto na jednom kríku môžeme vždy nájsť súčasne borievky v rôznom štádiu zrelosti. Borievky sa oberajú ručne a striasaním do pripravených plachiet, rovnako ako pred 200-300 rokmi.

Borovička by asi bola aj bez Trenčína, ale isto iná…

Prvé priemyselné podniky vznikali v Trenčíne spoločne s technickým pokrokom už pred viac ako 100 rokmi. V meste sa darilo viacerým liehovarom, ktoré vďaka novým technológiám, efektívnosti výroby a využitiu remeselnej tradície posunuli výrobu alkoholu na celkom novú úroveň.

Borievky sa v tejto dobe stali hlavnou materiálovou zložkou pálenky, ktorá dosiahla značnú obľubu i uznanie hlavne pre svoju chuť a medicinálne účinky. Priemyselná produkcia borovičky bola a je založená na výrobe borievkového destilátu získaného dvojstupňovým destilovaním zakvasených borievok. Tento spôsob bol označovaný ako „trenčianska borovička“.  K jej distribúcii prispela dobrá infraštruktúra v podobe vodnej cesty, keďže v tom čase bolo v Trenčíne na Váhu niekoľko prístavov pltí, ktorými sa tovar dostával až do Viedne.

Borievkový destilát vs. borovička

Ďoležité je uvedomiť si rozdiel medzi borievkovým destilátom a samotnou borovičkou. Dnes existuje niekoľko rôznych postupov na výrobu borovičky (macerácia borievok v liehu, macerácia borievok + destilácia, jednostupňová destilácia liehu cez borievkové sitá – tzv. „parná infúzia“, fermentovaná borovička). Všeobecne však pod pojmom borovička rozumieme zmes borievkového destilátu, jemného liehu a upravenej, zmäkčenej vody.

Borievkovy destilát vzniká dvojstupňovou destiláciou podrvených a zakvasených borievok. Plod borievky obsahuje cca 12-16% cukru. Ten sa kvasením premení na alkohol. Okrem cukru sa do borievkového kvasu dostáva aj množstvo aromatických látok, éterických olejov, živíc (juniperín), bielkovín či terpénov. Tieto zložky sa dvojnásobnou destiláciou v rôznej intenzite dostávajú do finálneho borievkového destilátu a zaručujú pri konzumácii bohatý, intenzívny a jedinečný senzorický zážitok. Štandardne sa borievkový destilát používa len ako hlavná zložka do borovičiek, teda riedi sa liehom a vodou.